Futbalové začiatky sú spojené od čias, kedy sa vymysleli prvé  kožené lopty (približne 1 500 p.n.l. v Strednej Amerike). Nebol  to futbal v dnešnom ponímaní, ale predsa tieto loptové hry môžeme pokladať za „starého otca“ futbalu.

                Prvé civilizácie, ktoré sa oboznámili s loptou boli civilizácie Mayov a Aztékov. Tieto civilizácie sa postarali aj o prvé hracie plochy („ihriská“, približne 1 200 p.n.l.). Tento staroveký futbal bol veľmi surový šport, založený na rituáloch a dokonca kapitán porazeného tímu bol obetovaný bohom.

                Na starom kontinente sa futbal rozvíjal neskôr. Z roku 350 p.n.l. sa zachovala prvá písomná zmienka o futbale („harpastum“ neskôr sa premenoval na „il calcio“ a tento pojem sa používa až dodnes) v Rímskej ríši. „Harpastum“ bola veľmi surová hra, ktorá mala za úlohu udržiavať Rímskych vojakov v kondícii. Bolo povolené hrať rukami.

                Prvá písomná zmienka z Ázie je z Číny, zachovaná z roku 200 p.n.l. od dynastie Han a loptová hra sa nazývala „cuju“ [kudžu]. Bolo to len akési žonglovanie, hráči mali loptu čo najdlhšie udržať vo vzduchu. Cisár chcel touto hrou zabezpečiť spoluprácu (súčinnosť) svojich bojovníkov.   

                Ďalšia hra pochádza z Japonska (približne 600 n.l.) a nazývala sa „kemari“. Mala podobný princíp a pravidlá ako „cuju“.

                Keď Rimania dobýjali svet, tak so sebou do provincii prinášali aj svoju hru. Takýmto spôsobom sa „harpastum“ rozšíril po Európe. Ale prvá písomná zmienka o futbale z týchto krajín pochádza až z roku 800 n.l. Konkrétne z Južnej Británie.                                                           

                O 300 rokov neskôr je dôkazom ďalšia písomná zmienka a to z Fancúzska, hra sa tu pomenovala „la soule“.

Anglicko je zodpovedné za vznik futbalu ako ho poznáme dnes, tak si niečo povedzme o vývoji futbalu v Anglicku. Ako sme už spomenuli, tento šport sem dorazil prostredníctvom Rimanov. V Anglicku sa „harpastum“ ujal a začal rozkvitať hlavne na juhu. Obyvatelia ho pomenovali „uličný futbal“ ale aj „ľudový futbal“.  

„Ľudový futbal“ sa hral na plochách (nemuseli byť trávnaté) mimo mesta a bol to šport medzi dnešným futbalom a rugby. Pravidlá boli podobné ako v „harpastum“, teda bol daný počet hráčov a hracia plocha.                                                                           

„Uličný futbal“ bol trocha rozdielny. Hral sa len cez sviatky a bola to akási významná slávnosť. Pravidlá: pri tejto hre sa obec rozdelila na dve časti (najčastejšie sever proti juhu), zúčastniť sa mohol každý (teda počet nebol nikdy istý). Hralo sa v uliciach obce a cieľom hry bolo dostať loptu cez tisícky ľudí z jedného konca obce na druhý (povera hovorila, že víťaz mal mať úrodný rok obilnín). Bolo to akési tlačenie masy ľudí ako v rugby, len oveľa statickejšie.  

Takýto zápas sa hral aj niekoľko hodín až dní.  Keďže dochádzalo k častým úmrtiam pri futbale (obeti boli udupané davom) a celá obec bola po zápase rozbitá, kráľ Eduard II. vydal v roku 1313 dekrét o zákaze tejto hlučnej a surovej hre. Neskôr vydali tento dekrét aj Henrich V., VII., VIII.

Začiatkom 19. storočia bol futbal na odpis. Úrady stále viac obávali opitého davu a nový zákon (rok 1835) dával starostom právo zakázať „uličný futbal“. Ale záchranná ruka prišla z verejných škôl. Školy chceli vychovávať džentlemanov so zdravým telom a mysľou. Ako najvhodnejší prostriedok sa ukazoval futbal, školy si upravili pravidlá, aby tento šport vštepoval mládeži okrem fyzickej aktivity aj disciplínu, kolektívnu spoluprácu, čestnosť a odvahu. Prvé pravidlá vznikli na univerzite Cambridge v roku 1846.        

Najdôležitejším dátumom futbalu je 26.10.1863, v tento deň sa stretlo 12 zástupcov škôl a futbalových klubov v hostinci Freemason´s Tavern v Londýne. Vytvorili futbalový riadiaci orgán – Football Association (FA) a spísali prvý súbor pravidiel FA. Pravidlá hovorili o zákaze hrania rukou, s týmto pravidlom nesúhlasila škola v Rugby a tak sa následne odtrhla a vytvorila si vlastný šport – rugby.