Básne

O láske

Láska prekonáva smútok a plač.

Je jediná na celej zemi.

To prvé šťastie nájde v sebe.

S tebou sa bude pozerať na celý svet.

(Filip Krišpin, Filip Ratulovský- 8. roč.)

 

O mori

Ako zrkadlo odráža všetko, čo je nad ním,

aj keď tu nie je žiaden rým.

Vietor sa vždy rád hrá s jeho strapatými vlasmi

a jeho účes je vždy krásny.

Aj ryby ako jeho deti

rady vravia: “Ahoj, tati!“

(Zuzana Dyrčíková, Martin Lisý- 8. roč.)

 

 O pohľade

Tvoje úprimné oči sťa hviezdy v tmavej noci,

opretá snívaš na mojom pleci,

láska, ktorú cítiť z tvojho pohľadu.

Hovoríš pri slovách: “Ľúbim ťa,“ pravdu?

(Barbora Hazuchová, Barbora Chrapčiaková- 8. roč.)

 

O konári

Videl som raz v stredu v noci

strom veľký s konármi, s listami.

Padol mi jeden na hlavu.

Zrazu vidím nežnú oblohu.

(David Gregocký, Jakub Smolák- 8. roč.)

 

Ruža

Kto v srdci tajnú lásku skrýva,

ruža lásky sa odtiaľ ozýva.

Lupene ruže do vankúša padajú

a o šťastnej láske snívajú.

Ruža je nežná rastlina,

čo lásku odklína.

(Dominika Benikovská, Veronika Korčeková, Anna Rusnáková- 8. roč.)

 

Lastovičky

Hľadím každý večer cez svoj oblok,

z diaľky počujem ticho zurčať potok.

Na konári sedia dve lastovičky,

chvosty majú ako také vidličky.

Utekám im niečo pod zub zohnať s úsmevom na tvári,

no keď vrátil som sa, lastovičky už sedeli na konári.

(Anna Brisudová, Matej Timotej Dúbrava- 8. roč.)

 

O obloku

Čo sa stalo včera? Pýtam sa po piatku.

Asi sme si viacej pripili k nejakému sviatku.

Myslím, že si na to nespomeniem hneď.

A dnes sa cez jedno veľké okno dívam na celý svet.

(Simona Jalovecká, Andrea Jambrichová, 8. roč.)

 

 

 

 

Bájky

 

 

Červená mašľa

 

Žila raz jedna nádherná veverička.

Vždy chodila krásne upravená a pre jej krásu a ozdobné prívesky ju všetky zvieratá obdivovali.

Veveričke sa už dlhšie páčil diviak, ktorý žil vo vedľajšom lese.

V jedno ráno, keď veverička vstala, umyla si zuby, obliekla sa a vyšla na svoj balkón.

Zbadala turistku, ktorá stratila svetločervenú mašľu.

Zliezla dolu a mašľu si vzala.

Keď vyliezla naspäť, hneď si mašľu obviazala okolo krku.

Veľmi jej pristala a keďže chcela na diviaka zapôsobiť, vybrala sa na prechádzku do vedľajšieho lesa.

Ako tak kráčala, zbadala diviaka s ostatnými zvieratami.

Pre istotu sa ešte pozrela do svojho odrazu v mláke.

Tak sa do seba zahľadela, až sa jej zakrútila hlava a spadla do mláky.

Zvieratá sa začali veveričke vysmievať.

Veverička odišla so sklopeným zrakom, mokrým chvostom a špinavou mašľou.

 

Mravné ponaučenie: Pýcha predchádza pád.

 

Napísala: Anna Brisudová

6.ročník, 2. 11. 2009

 

 

 

 

 

 

 

 

Srnka  a korytnačka

 

Korytnačka stretla svoju protivníčku,

možno troška aj svoju kámošku.

V deň, keď prišli na takú myšlienku ohromnú,

nemeškali a hneď dohodli si stávku nemilú.

 

Vraj v behu si sily zrátajú

a víťaza za kráľa lesa vymenujú.

Srnka pýcha lesného kráľovstva

a k tomu majsterka bežectva.

Korytnačka je síce pomalšia,

ale v niektorých veciach šikovnejšia.

 

„ Áno! Milá srnka vravím Ti,

poďme súťažiť a sily porovnať si.“

V určený deň všetky  zvieratká v lese zišli sa,

vraj povzbudzovať a držať palce sluší sa.

Konečne prišiel očakávaný, slnečný deň

a bojovníčky na štarte, prišli plniť svoj sen.

 

Srnka pri behu rýchle tempo nasadila

a preto sa aj rýchlo unavila.

Korytnačka chudera úbohá

už srnku vôbec pred sebou bežať nevidela.

 

Unavená srnka pri cieli pomyslela si:

„ Pri tomto strome korytnačku počkám si,

potom do oči sa jej vysmejem

a do cieľa prvá dobehnem!“

Srnka pri strome zaspala,

korytnačka popri nej potichu kráčala

a prvá do cieľa dorazila.

 

Unavená srnka sa zobudila až vtedy,

keď korytnačku zvieratká krikom vítali,

zlatú medailu jej právom odovzdali

a za kráľovnú lesa ju vymenovali.

 

 

Ponaučenie:

Keď si vytrvalý a šikovný, aj pomaly ďalej zájdeš.

 

Napísala. Dominika Benikovská

6. ročník, 2. 11. 2009

 

Jesenné hody- školský rok 2012/2013

 

Červí domček

Keď si červík domček hľadal,

trpezlivo po ňom bádal.

Taký domček, aby jesť sa dal

a aby sladkú príchuť mal.

Červík už svoj domček má,

v sladkom jabĺčku ho ukrýva.

(Jakub Dyrčík, 5. ročník)

 

Jabĺčka

Stojí si strom stojí

na tom našom poli.

Rastú na ňom jablká

pekné ako mladucha.

Čo si z nich dnes urobíme?

Asi kompót uvaríme.

Radšej čerstvé spapajme,

telu silu dodajme.

(Klárka Lisá, 6. ročník)

 

Jablkový koláč

Jablko krásne červené

zo stromu včera zhodené.

Nespadlo jedno ani dve,

ale hneď tri krásne červené.

Bude koláč fajnový,

jablkovo- makový.

Pri teplom čaji oddýchnem si,

s koláčom v ruke pomyslím si:

"Jablko je fajné ako med

kedykoľvek zjem ho hneď."

(Luka Hladký- 6. ročník)

 

Jablko

Jablko má rokov nemálo,

ako sa knám dostalo?

Priniesol ho klokan vo vaku,

alebo priletelo na mraku?

To však nevedno,

veď aj prvým ľuďom chutilo.

Kvôli tomu jablku

dal nám Pán pokutu.

(Jakub Veselovský- 6. ročník)

 

Cesta zo stromu

Na jednom strome, na konári,

jabĺčko sa šťastne tvári.

Už je krásne dozreté,

Čo s ním bude, neviete?

 

Prídu deti s rebríkom,

oprú si ho o ten strom.

Uložia ho do košíčka,

podrieme si v ňom trošíčka.

 

Slniečko mu tváričku

do červena sfarbilo.

Len nespadnúť z konárika,

to by asi bolelo.

 

Zrazu vetrík zafúkal

a konáre rozhojdal.

Jabĺčko sa pregúglilo

a zo stromu zoskočilo.

 

Ale ten skok nebol istý,

preletelo medzi listy.

Narazilo si aj nos,

bude z neho calvados!

(Barbora Smiešková- 5. ročník)

 

Jabĺčko

Jabĺčko krásne červené

vyrástlo nám zo zeme.

Chcelo sa pekne červenať

a ľuďom rýchlo pomáhať.

Keď nás bolí hlavička,

odhryznem si z jabĺčka.

Toto vzácne ovocie

pozná každý, keď ho chce.

Detičky či malé, veľké

papajú ho pri postieľke.

Mamičky sú veľmi rady,

že jabĺčko je zo záhrady,

plné dobrých vitamínov,

čo nás chránia aj pred zimou.

Vážme si aj, keď je malé,

z Božích rúk nám darované.

(Ema Kánová- 3. ročník)

 

Jablko

Vietor fičí po dvore,

bacily sú v pozore.

My sa ich báť nemusíme,

jablkom ich porazíme.

 

Jablko je bojovník,

veľké, silné ako nik.

Plné brucho vitamínov

a my sme hneď bez bacilov.

 

Jablko má predsa rád

každučký môj kamarát.

Na desiatu plné vrecká

nosia u nás všetky decká.

 

Žobrák a jablko

Kde bolo, tam bolo... Veď je to vlastne jedno. V jednej záhrade bola jedna stará jabloň, ktorá každý rok prinášala úrodu. Jeden rok zarodila len jedno jediné jabĺčko. To jabĺčko nebolo obyčajné. Jabĺčko rástlo stále viac a viac. Gazda bol z toho natešený. Jeho radosť prestala, keď si uvedomil, že to jablko visí nad jeho chalupou. Bolo také obrovské, že by sa doň vošla najväčšia izba. Gazda sa trápil viac a viac. Ako taký smutný raz kráčal domov, prihovoril sa mu starý žobrák, ktorý mal na pleci škorca: "Prečo si smutný dobrý človek?" "Starý otec, vy mi aj tak nepomôžete," odpovedal gazda. "No, veď len skús," povedal žobrák. A tak mu gazda povedal všetko, čo ho trápi. "Keď len to," povedal žobrák, "zaveď ma k tomu jablku." Spolu sa vybrali do gazdovej záhrady. Už z diaľky bolo vidieť obrovské jablko. Žobrák niečo potichu pošepol škorcovi. Škorec vzlietol a začal spievať. Zrazu začal fúkať silný vietor a slnko zastrel veľký mrak. No nebol to mrak. To na volanie žobrákovho škorca prilietali stovky, ba priam tisícky malých vtáčikov. Tie sa spoločne pustili do obrovksého jablka. Gazda sa nestačil čudovať. O chvíľu všetky odleteli a po obrovskom jablku nezostala ani stopa. Gazda nevedel, ako žobrákovi poďakovať. Od tých čias boli gazdove dvere pre všetkých žobrákov otvorené a v záhrade pribudlo kŕmidlo plné chutných semienok. A na tom kŕmidle visel zvonec a rozprávky je koniec.

(Tobiáš Hrmo- 3. ročník)

 

Navrátené jabĺčko

Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna záhrada, cez ktorú tiekol potok. V záhrade rástla jabloň, ktorá mala túto jeseň krásne jablká. Tomu najkrajšiemu už na strome bolo dlho, tak sa začalo kývať, až sa nakoniec odtrhlo. Pod stromom rástla hustá tráva a jabĺčko do nej spadlo. V tráve ho našiel ježko a veľmi sa mu zapáčilo. Zobral ho na chrbát a išiel s ním do sveta. Zažili veľa dobrodružstiev. Naháňal ich pes, utekali pred besnou líškou, chytali ich nezbední chlapci, až sa nakoniec ježko skotúľal do potoka a jabĺčko mu spadlo z chrbta. Potok ho doplavil nazad domov, k jeho rodnému stromu. Práve zbierali úrodu a aj zatúlané jabĺčko od potoka vložili do košíka. Ani nevedeli, koľko v tom košíku bolo radosti.

(Radoslav Mlynček- 3. ročník)

 

Ovocné názvoslovie

Dvaja malí guľatí kamaráti:

Bĺčko a Hôdka sa volali.

Raz prilepili sa k sieti,

čo spriadal pavúk z povaly.

Pavúk namosúrene sa pýta:

"Akože vám je menom?"

Bĺčko na to:"Ja? Bĺčko!"

a Hôdka: "Ja? Hôdka som!"

A kedže pavúk starý, hluchý-

"Jabĺčko a Jahôdka" si vryl do pamäti

ako dvoch nezbedníkov malých,

čo uviazli mu v sieti.

Odvtedy sa toto ovocie

navždy tak ostalo volať

a dúfam, že nikto z vás

o tom nechce pochybovať!

(Ema Kogelová- 3. ročník)

 

 

 

Návšteva u lekára

(Karikatúra)

Už mesiac som sa veľmi tešila na ten veľký deň, keď konečne pôjdem k zubárovi. Ráno som s radosťou vstala už o šiestej, aby som u zubára nemeškala. Keď som otvorila tie veľké dvere a išla po dlhej chodbe, cítila som sa akoby som kráčala po dlhej lúke plnej kvetov. Hneď som si obula modré návleky a čakala som, kým mi zdravotná sestra nepríde povedať, že môžem ísť do ambulancie. No konečne prišla sestra a povedala tú dlho očakávanú, prenádhernú vetu. Keď som vstúpila do ambulancie, sadla som si do obrovského kresla a bola plná očakávaní. Pani zubárka si nasadila rúško biele ako sneh a vytiahla vŕtačku, aby mi mohla zaplombovať zub, ktorý ma tak príjemne bolel. Zvuk vŕtačky mi znel tak milo a melódia, ktorú vydávala bola neskutočne krásna a nezabudnuteľná. Neskôr mi nasadila na zub čiernu plombu a ja som sa s ňou cítila neuveriteľne krásna akoby som bola princezná. S jej prácou som bola veľmi spokojná a namiesto piatich eur som jej s radosťou dala desať. Len škoda, že som už musela odísť. Slzy sa mi tlačili do očí a tento deň sa stal mojím najkrajším. Dúfam, že ďalšia návšteva u zubára bude čoskoro.

                                                                                                          Dominika Benikovská

                                                                                                                    (9. roč. šk. rok 2012/2013)

 

školský rok 2013/2014

Vtáčatko a opačná jabloň

Keď sme boli ešte malé deti a báli sa strašidielok, tak sme prosíkali otecka a mamku, aby nám rozprávali príbehy od starej mamy. Väčšina z nich sa začínala starou, otrepanou, ale vždy zaujímavou vetou, presne tak, ako začnem ja.

Kde bolo, tam bolo, v krajine bez kníh a vzdelania, žil kráľ s dcérou. Kráľ bol veľmi hlúpy a robil všetko naopak, ale zato jeho dcéra, princezná Kvetka bola veľmi múdra a nepáčilo sa jej otcovo správanie. Raz si tento kráľ zaumienil, že zasadí jabloň dole korunou. Kvetke sa tento nápad zdal veľmi hlúpy a všetkým ostatným bol na posmech. No keď si kráľ zaumienil, tak aj urobil. Zatiaľ čo kráľ každý deň vysedával na lavičke a sledoval svoju jabloň, Kvetka panovala a snažila sa vniesť vzdelanie do krajiny. Preto čítala veľa kníh a učila okolité deti rozpoznávať písmenká. Kráľ neustále vysedával pri jablonke a počúval štebot vtáčatiek, no len jedno ho vždy zaujalo, pretože vysedávalo pri koreňoch jablonky. Kráľ sa začal o vtáčatko starať, nosil mu zrno a rozprával sa s ním. Pretože všetci kráľa považovali za blázna, tak mu to prišlo vhod. Jeho dcéra zatiaľ vzdelávala celú krajinu. Po pár dňoch jablonka začala rásť. Rástla veľmi rýchlo. Po mesiaci sa na nej objavili prvé plody- jabĺčka. Kvetka ani ľudia tomu nemohli uveriť. Prvé jabĺčko okúsil kráľ. Bolo neodolateľné, ale nebolo len také obyčajné. Kráľovi sa opäť vrátil rozum a bol zas múdry. Princezná bola veľmi šťastná, že jej otecko vyzdravel. Kráľ zase začal vládnuť, ale teraz múdro a spravodlivo. Vtáčatku bol kráľ veľmi vďačný, pretože v tom najťažšom stálo pri ňom. Tak sa vtáčatko a opačne zasadená jablonka stali znakom kráľovstva. Znázorňovali vernosť, odvahu, múdrosť a trpezlivosť.

                                                                                                                                                                                                                    (Alena Štoffová- 9. ročník)

 

 

Zakliata lavička

            Za tromi domami, za tromi humnami bola raz jedna záhrada. Schyľovalo sa ku koncu leta a celá žiarila jasavými jesennými farbami. Akoby ju namaľoval veselý maliar. Zelené hriadky, žlté lístie, hnedé krtince, oranžové kvietky a červené jabĺčka.

            V tmavej časti záhradky stála stará, múdra, košatá jabloň. Rástli na nej utešené jabĺčka. Svoj domov si tam našiel malý skromný vtáčik Speváčik. Každý deň rozveseľoval všetky deti svojím nádherným štebotom. Pod jabloňou smutne čupela plačúca, machom obrastená, drevená lavička. Keďže vtáčik Speváčik rozdával radosť všetkým naokolo, chcel potešiť aj nešťastnú lavičku. Sadol si, aby jej zaspieval pre potešenie, no chudáčik zdrevenel. Jedného dňa dedko poslal deti obrať  jabĺčka. Sľúbil, že im za odmenu prečíta rozprávku zo starej, prachom zapadnutej knihy. Pre oberaní sladkých jabĺčok si deti všimli ufúľanú lavičku a povedali si, že to by bolo vhodné miesto na čítanie v tôni jablone. Dali sa rýchlo do práce: odstránili mach a vymaľovali ju pestrými farbami. Vtom sa kliatba zrušila a vtáčik sa prebral k životu.

            Odvtedy na tej lavičke dedko číta rozprávky deťom a vtáčik im pritom pospevuje.                                             

                                                                       (žiaci 8. roč. spolu s p. učiteľkou)

 

Ako išlo jablko na vandrovku.

            Jedného pekného dňa sa vydalo červené jabĺčko menom Apple Jack na vandrovku. Zobralo si batoh, klobúk, jablkový džús a knihu.

            Ide cestou- necestou a až potom všimne, že zablúdilo. Našťastie si zobralo knihu s mapou. Pozrelo do mapy a čo nevidí. Celá mapa bola zamočená od jablkového džúsu, takže bolo úplne stratené. Ide, ide a je také vyčerpané, že si muselo sadnúť na lavičku. Zrazu k nemu priletel vtáčik. A pýta so ho: „Ahoj, jabĺčko! Čo robíš v tomto pustom lese?“ „Ale nič, len som zablúdilo a celá mapa, ktorú som malo v taške sa mi rozmočila od džúsu,“ povedalo jabĺčko. „Ja by som ti možno vedel pomôcť. Vieš ja poznám tento les ako svoje topánky. Dnes môžeš u mňa prespať, dám ti najesť a ráno ťa vyprevadím domov.“ „Dobre, ďakujem ti! A ako sa ti odvďačím?“ „Nemusíš sa mi nijako odvďačovať, ja nič nepotrebujem. Stačí, ak prídeš ku mne na návštevu, lebo tu veľa návštev nemávam.“ „Áno, áno! A ako sa vlastne voláš? Moje meno je Čviro a tvoje?“ „Ja sa volám Apple Jack.“ „Tak dobre Jack, teraz poď so mnou navštíviť môj skromný príbytok.“ Keď jabĺčko prišlo do vtáčikovho príbytku, vtáčik ho pohostil. Potom jabĺčko a vtáčik išli spať. Keď sa ráno zobudili, bol krásny deň. Jabĺčko sa pobalilo a aby sa vtáčikovi odplatilo za jeho ochotu, pozvalo ho k sebe domov.

            Tak dvaja noví kamaráti sa túlali cestami- necestami a navzájom si pomáhali pri ťažkostiach a rešpektovali sa.

 

                                                           (Simona Chvalovská- 6. ročník)

 

Jar

Štipľavá odvážna jar roztápa ľady.

Sladké červené tulipány vykukujú spod zeme.

Z obláčika dáždik padá,

ale je krásna tá záhrada.

(Andrea Rázgová- 8. roč.)

 

Sladké leto

Sladký optimizmus nám slnko prináša,

obloha ako čistá voda bez mráčika.

Radostný vánok už prichádza,

Pomedzi záhradky nám veje.

(Lucia Chrapčiaková- 8. roč.)

 

Leto

Slnečné lúče zaliali celú krajinu.

Čisté more odráža ich

a odrazu vietor zavial.

Ach, tá sladká ľahkosť.

(Kristína Pavláková- 8. roč.)

 

Príjemné leto

Keď počujeme slovo leto,

Tešíme sa už strašne.

Veď leto je predsa šťavnaté šťastie.

Tak poďme všetci von radšej

a zažime tú chutnú nádej.

Martin Brisuda- 8. roč.)

 

Jeseň

Smutná tma jesene pohltila radosť,

Čokoládový plač a žiaľ je všade.

Plačúce deti už nevidia jesennú mladosť,

no zima už ide a radosť je na rade.

(Lucia Jurkuliaková- 8. roč.)

 

Zima

Studený obrus, tichá krajina.

Je to čistotná zmrzlina.

Šťastné oblaky a z nich padá sneh,

Tešme sa na zimu, to bude pech.

(Veronika Kuruczová- 8. roč.)

 

školský rok 2016/2017

Kravy na úteku  alebo ako farmár Juraj svoje kravky podľa mlieka spoznal.

            Kde bolo, tam bolo, za desiatimi horami, dvoma jazerami a jednou rozbúrenou riekou stál na lúke malý domček s farmou, v ktorom býval farmár Juraj. Juraj  bol skromný a milý farmár. Spoločnosť mu robil verný psík Rudolf, ovečky, kravičky a sliepočky, ktoré choval.

            Jedného krásneho slnečného dňa chcel kravičkám vymaľovať maštaľ. Vyhnal kravy na pašu, zobral vedro s farbou, štetec a rebrík, obul si tenisky a začal maľovať. Nevieme, či sa ponáhľal, alebo či myslel na niečo iné, ale keď skončil, maštaľ bola krásna, no on od hlavy po päty špinavý.

           „ No, do kelu!“, zašomral nahlas, „ z tých botasiek to nezíde, musím si kúpiť nové.“

Ako povedal, tak aj urobil. Sadol do traktora, naštartoval a vyrazil. Pretože sa veľmi ponáhľal, zabudol ohradu poriadne zavrieť.

            Keď sa vrátil, ohrada bola prázdna a po stáde kráv ostali iba stopy.

„Ako ich nájdem?“, povzdychol si a poškrabal sa za uchom. „ Neostane mi nič iné, iba si najať detektíva. Ale kde ho hľadať, keď žiadneho nepoznám? Už to mám! V knihe som čítal o detektívovi Sherlockovi Holmesovi. Skúsim si ju prečítať znovu.“

Zobral si knihu,  pozorne si ju ešte raz prečítal a zistil, že musí postupovať podľa stôp. Vrátil sa späť do ohrady. Stopy viedli do najbližšej dediny.

„ No, hej, kravy tu máme," odpovedal na jeho otázku starosta, „ale neviem, či sú to tie Vaše?“       

 „ To je hračka,“ vykríkol Juraj,“ mlieko svojich kráv poznám aj so zaviazanými očami. Jeho chuť je úplne iná ako chuť  mlieka ostatných kráv. Je to preto, lebo sa o ne s láskou starám.“

„ Nie, to nie je mlieko mojich kráv,“ povedal, keď ochutnal predložené vzorky. „ Idem hľadať ďalej.“

Rovnako pochodil aj v ďalšej dedine.

Keď prišiel do tretej dediny, znovu ochutnal mlieko a vykríkol: „ To je mlieko mojich kráv, túto chuť poznám!“ Starosta mu ukázal stádo, ktoré sa páslo za dedinou.

 „ To sú moje kravy!“ vykríkol Juraj radostne.

Nasadol na traktor a pomaly hnal kravy domov.

Keď prišli na farmu, zatvoril ich do čistej maštale, opatrne zavrel dvere a šiel spať  s pokojným svedomím, že mu už kravy neujdú.

Odvtedy si Juraj dával na kravy väčší pozor a všetci žili na farme šťastne a spokojne, kým nepomreli.

 

 

                                                                                  Žiaci 8.ročníka s pani učiteľkou

 

Deň detí na našej škole

Vo štvrtok sme super akciu mali,

deň detí a výročie školy sme oslavovali.

Na ihrisku sme v tímoch súťažili,

super voľný deň si užívali.

Boli tam rôzne stanovištia,

medzi nimi aj koleso šťastia.

Loptička cez dieru letí,

rýmy vymýšľajú deti.

Popoluška utekala,

hádanky si vymýšľala.

Rôzne vône sme hádali

a plastelínu modelovali.

Maľujeme na sklo veci,

mozgové závity si trápia všetci.

Zvláštny pohyb robíme,

na pantomíme sa bavíme.

Za aktivity sme body dostali,

a potom veselo nakupovali.

Na výhru si zarobíme

a výborne nakúpime.

Výhra nie je umenie!

A prehra nie je trápenie.

V takýto deň sme víťazi všetci,

domov si nesieme krásne veci.

Na tento deň nikdy nezabudneme,

a snáď sa o rok opäť na ihrisku stretneme.

 

A reakcie žiakov?

Tu ich máte,

dúfam, že sa na nich zabavíte:

 

„My sme šikovný tím snov, napodobníme sny víťazov.

Na výhru si zarobíme a dobre si nakúpime.

Všetkým sa nám darí, na ihrisku z jari.

Vyhrať nie je umenie, človeka šťastie neminie.

Veselý deň dnes tu máme, fajne si tu nažívame.

Plníme si tajný sen, máme na to jeden deň.

My sme šikovný tím snov, všetko vymyslíme hrou.

Vyhrať súťaž pre nás hračka a doma nás čaká práčka.

Bavíme sa a je sranda, my sme super banda.

Máme dobrú náladu, riešime tu nejednu záhadu.

Šikovní sme všetci, vyhrajú len borci.

Úlohy dnes plníme, zvuky pri tom tlmíme.

Bavíme sa a je sranda, pretože k nám prišla panda.

Neprišli sme zvíťaziť, ale prišli sme sa zabaviť.

Plníme náš tajný sen, bez školy aspoň jeden deň.

Úlohy dnes plníme, dobre sa pri tom bavíme.

Vyhrať súťaž pre nás hračka, bola som dobrá parťáčka.

Veselý deň dnes tu máme, svoju lásku vám dnes dáme.

Chceme zažiť zábavu, máme dobrú náladu.

 

Andrej Gajdoš a Rasťo Červeň

(žiaci 8. ročníka)